Napriek tomu, že sa v SK Drienka koncentrujeme predovšetkým na Slovenský kras,
niektoré akcie smerujú aj do iných geomorfologických celkov. Ich charakter je vyhľadávací,
identifikačný a dokumentačný. Motivačným faktorom je z 99% totálne prázdna peňaženka.
Akcie tohto druhu sú preto obmedzené max. 20 kilometrami chôdze a nikdy nekončia pri kole
a tatrankách v krčme ako je v klube dobrým zvykom...
Úvod
Prieskumná a dokumentačná činnosť bola zameraná na jaskyne v
Andrejovej skale (descr. Erdös 1979, p. 12-13). Vykonali sme tu spolu 2 akcie,
pričom prvá (10. 10. 1998, G. Lešinský & F. Horčík) mala za cieľ okrem
dokumentácie historického podzemia v Črmeľskom údolí (in prep.) vyhľadať
Andrejovu skalu, jaskyne v nej a vykonať povrchový prieskum blízkeho okolia. Zároveň sme
zamerali Adrejovu jaskyňu I.. Náplňou 2. akcie (8. 11. 1998, G. Lešinský
& T. Máté) bolo zameranie Andrejovej jaskyne II. a lokalizácia
oboch krasových javov do ZM 10. Meračské body sme stabilizovali
pokiaľ to bolo možné. Nadmorské výšky sme približne určili kombináciou merania šikmých dĺžok pásmom,
so stanovením azimutu kompasom a využitím ZM 10. Súradnice sme odvodili z lokálnej siete
príslušnej ZM 10 (0 v SV rohu, os x tvorí V okraj a os y S okraj sekčného listu). Z okolia sme odobrali vzorky charakteristických
hornín. Existujúce identifikačné indexy, IČO a názvy jaskýň sme
rešpektovali, resp. doplnili (sensu Erdös, 1979). Katastre uvádzame podľa administratívneho členenia z roku 1996.
Srdečne ďakujeme Janovi Tencerovi, ktorý sa počas 1. akcie
neskoro večer neuveriteľnou náhodou vyskytol v týchto končinách
a ušetril naše ubolené nohy od útrap tým, že sa zahral na taxikára. Ďurimu Sýkorovi ďakujeme za to, že nápis z pamätnej tabule
preložil do zrozumiteľnej reči.
Poznámky ku geomorfológii, geológii a genetike jaskýň
Andrejova skala (descr. Erdös 1979, p. 12, 13) je morfologicky
výrazným, speleologicky i turisticky takmer neznámym, cca 15
m vysokým a cca 100 m dlhým skalným útesom karbonatických hornín.
Nachádza sa v bočnom údolí (Hliny) záveru Črmeľskej doliny v rámci
podcelku Čiernej hory - Pokryvy. Útes vystupuje cca 150
m východne od kóty 420 m n. m., v severne exponovanom svahu juhozápadného
výbežku (558 m n. m.) Čečatovej (773,3 m n. m.). Povrch
vyvýšeniny je okrem Andrejovej skaly morfologicky nevýrazný
a spestrujú ho sporadické miliere i opustený vápencový lom. Okolie
je hydrologicky "citlivé" - patrí do I. hygienického ochranného
pásma so zákazom vstupu. Geologicky oblasť náleží k mezozoickému
komplexu tvoreného triasovými (ramsauské dolomity, kremence,
bridlice) a jurskými (metamorfované slienité a radioláriové
vápence) súvrstviami (auct. Polák (ed.) 1997, p. 66-70, 74). Tie
sa prejavujú ako zväčša tektonicky silne postihnuté, rozsegmentované
pruhy. Jaskyne v Andrejovej skale vznikli v páse svetlých
lavicovitých, metamorfovaných radioláriových vápencov (hrúbka súvrstvia:
cca 25-30 m), ktoré sa vekovo zaraďujú do dogeru (auct.
Polák (ed.) 1997, p. 74). Obe vznikli korozívnou činnosťou
presakujúcich atmosferických vôd pozdĺž puklín a náležia teda ku
koróznym krasovým jaskynným priestorom (sensu Bella 1994, p. 9).
Oddrobovanie nasvedčuje aj o kryogénnej modelácii, avšak
uplatňujúcej sa len v menšej miere. Morfogeneticky patria k nižšej
kategórii horizontálne priestory, lomený typ (sensu Bella
1995, p. 9). Kryogénne sú modelované len vonkajšie partie kavern.
Popisy jaskýň
Andrejova jaskyňa I. (syn. Andor szikla - barlang; I.I./IČO: KY-6)
Kataster: Košice I.
Nadmorská výška: 481 m n. m.
Súradnice (mm) x: 275,0; y: 136,5;
Zemepisné súradnice: 048° 48´ 06´´ N; 021° 09´ 53´´ E.
Jaskyňa sa nachádza 105 m v azimute 167° od senníka na okraji
šikmej lúky. Senník sa leží cca 150 m SV od kóty 420 (ZM 10).
Vchod do jaskyne tvorí vstupný portál (v: 2,3 m x š: 1,5 m),
ktorý sa vzápätí zužuje a klesá do úzkeho okna (0,25 x 0,5 m). Za
oknom sa chodba viackrát láme, pričom sa profil relatívne zužuje
a svetlosť chodby klesá. Strop je všeobecne nízko položený
a spestrujú ho len malé, nevýrazné komíny. Pre vstupnú časť je
charakteristická dominantná porucha 153°/333°, ktorá ju zároveň
predisponovala. Na nej založené komíny sú pekne modelované koróziou. Relatívne najsevernejšie exponovaný komín (4,2 m) sa neprielezne otvára i na povrch Andrejovej skaly. Výzdoba v jaskyni sa
obmedzuje len na drobné pizolitické formy a veľmi slabo vyvinuté
náteky. Dno, resp. povrch vstupnej i vnútornej fácie pokrýva organický materiál (hrabanka) a hlina. Napriek zimnému obdobiu sme
v jaskyni nepozorovali hibernujúce netopiere. Dĺžka jaskyne je 8,8 m.
Andrejova jaskyňa II. (bez syn; I.I./IČO: KY- ? /zatiaľ nepriradené/)
Kataster: Košice I.
Nadmorská výška: 485 m n. m.
Súradnice (mm) x: 268,5; y: 136,0 ;
Zemepisné súradnice: dtto; rozdiel +1/2´´ pre N aj E
Lokalita sa nachádza v azimute 100° a vzdialenosti cca 30 m od
predchádzajúcej jaskyne. Malý vstupný otvor v skalnej stene má
rozmery 0,5 x 0,7 m a vedie do malého priestoru, ktorého strop
tvorí úzky, 3 m vysoký komín. Priestor sa smerom na východ rozširuje,
avšak pri m. b. 3 pokračuje už len nízkou plazivkou. Tá sa napájana
priečnu chodbičku, ktorá vyúsťuje na povrch 4 m na východ od vchodu.
Jaskyňa je vytvorená na hlavnej pukline smeru SZ/JV. Dno
jaskyne pokrývajú hlinité sedimenty, ojedinele suť. Sintrová výzdoba
sa nevyskytuje. Jaskyňu využíva ako úkryt pravdepodobne líška.
Celková dĺžka polygónového ťahu je 4,54 m.
Poznámka: cca 10 m v smere 303° od lokality č. II. sa vo výške
cca 3,5 m nad zemou v stene nachádza pamätná doska (1 x 0,5 m;
náčrt v pláne jaskyne č. I.) s ornamentom zalomenej pušky, ratolesťou
a nápisom "1924-1929/ forbászi Dr. Aranyossy Andor/ szerettet
elnökének emlékére/ a kassai vadásztársulat: (+ 24 mien)/
Nehéz idökben hagytad itt/ a téged visszasiró társaid" ako i malá
tabuľka s nápisom "Andrejova skala/ Andor szikla". Preklad nápisu:
Na pamiatku milovanému predsedovi košického poľovníckeho
združenia Dr. Aranyossy Andorovi/ V ťažkých časoch zanechal si tu
svojich smútiacich druhov.
Záver
V širšom okolí Čečatovej sme zaregistrovali na povrch zaujímavo
sa prejavujúce polohy vápencov aj dolomitov a predpokladáme, že
za priaznivých úložných a morfologických pomerov sa tu môžu vyskytovať
aj iné jaskynné dutiny. Samotná Andrejova skala je vskutku pôsobivým
prírodným výtvorom a (napriek všeobecnému odporu
k poľovníctvu v SK Drienka) aj historicky cennou zaujímavosťou,
ktorá si zaslúži pietu strateného, nerušeného miesta.
Dodatok: 29. 11. 1998 tandem Lešinský-Máté našiel v masíve Holíc
(806 m n. m.) menšiu jaskyňu. Holická jaskyňa sa nachádza v
katastri obce Veľká Lodina, v bralnatých partiách východného hre
beňa Holíc v n. v. cca 640 m n. m. v azimute 107° a vo vzdialenosti
cca 400 m od vrcholu. Od pamätnej tabule (tragédia horolezca)
"Kika 16. 10. 1997" leží cca 150 m severovýchodne. Súradnice
(mm): x: 415, y: 335. Jaskyňa zodpovedá typu rozsadlinovo - rútivých
jaskynných priestorov (sensu Bella 1994, p. 12). Domodelovaná kryogénne.
Bez výzdoby, bez náznakov korózie. Dĺžka jaskyne je 3,5 m. Vytvorená je v ramsauských
dolomitoch ladinského veku (auct. Polák /ed/ 1997, p. 67-68).
Literatúra a použité podklady
BELLA, P.: Genetické typy jaskynných priestorov Západných Karpát.
Slovenský kras, 32, SMOPaJ, Lipt. Mikuláš, 1994
BELLA, P.: Princípy a teoreticko-metodologické aspekty klasifikácie
morfologických typov jaskýň. Slovenský kras, 33, SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 1995
ERDÖS, M.: Súpis krasových javov v okolí Košíc, Kavečian a Kysaku (KY).
Dokumentácia a registrácia povrchových a podzemných krasových javov
v krasovom ostrove na severozápad od Košíc. MSK, Liptovský Mikuláš, 1979
POLÁK, M., JACKO, S. et al.: Regionálne geologické mapy Slovenska.
Geologická mapa Braniska a Čiernej hory (1: 50 000). GS SR, Bratislava, 1996.
POLÁK, M. (ed.): Vysvetlivky ku geologickej mape Braniska a Čiernej
hory 1: 50 000. GS SR, Bratislava, 1997
Dokumentačné formuláre SK Drienka, Košice, 1998
Košice-západ, M-34-115-C. GŠ ČSA, 1989
Slovenská republika - územné a správne usporiadanie (1: 400 000).
ÚGKKSR, Bratislava, 1996
ZM 10 37-24-08. SÚGK, Bratislava, 1988
ZM 10 37-22-23. SÚGK, Bratislava, 1977
