Krasové jaskyne v Andrejovej skale v Črmeľskej doline pri Košiciach

Gabriel Lešinský - Tibor Máté - František Horčík

Prieskumná a dokumentačná činnosť bola zameraná na jaskyne v Andrejovej skale (descr. Erdös 1979, p. 12-13). Vykonali sme tu spolu 2 akcie, pričom prvá (10. 10. 1998, G. Lešinský & F. Horčík) mala za cieľ okrem dokumentácie historického podzemia v Črmeľskom údolí (in prep.) vyhľadať Andrejovu skalu, jaskyne v nej a vykonať povrchový prieskum blízkeho okolia. Zároveň sme zamerali Adrejovu jaskyňu I.. Náplňou 2. akcie (8. 11. 1998, G. Lešinský & T. Máté) bolo zameranie Andrejovej jaskyne II. a lokalizácia oboch krasových javov do ZM 10. Meračské body sme stabilizovali pokiaľ to bolo možné. Nadmorské výšky sme približne určili kombináciou merania šikmých dĺžok pásmom, so stanovením azimutu kompasom a využitím ZM 10. Súradnice sme odvodili z lokálnej siete príslušnej ZM 10 (0 v SV rohu, os x tvorí V okraj a os y S okraj sekčného listu). Z okolia sme odobrali vzorky charakteristických hornín. Existujúce identifikačné indexy, IČO a názvy jaskýň sme rešpektovali, resp. doplnili (sensu Erdös, 1979). Katastre uvádzame podľa administratívneho členenia z roku 1996.
Srdečne ďakujeme Janovi Tencerovi, ktorý sa počas 1. akcie neskoro večer neuveriteľnou náhodou vyskytol v týchto končinách a ušetril naše ubolené nohy od útrap tým, že sa zahral na taxikára. Ďurimu Sýkorovi ďakujeme za to, že nápis z pamätnej tabule preložil do zrozumiteľnej reči.

Andrejova skala (descr. Erdös 1979, p. 12, 13) je morfologicky výrazným, speleologicky i turisticky takmer neznámym, cca 15 m vysokým a cca 100 m dlhým skalným útesom karbonatických hornín. Nachádza sa v bočnom údolí (Hliny) záveru Črmeľskej doliny v rámci podcelku Čiernej hory - Pokryvy. Útes vystupuje cca 150 m východne od kóty 420 m n. m., v severne exponovanom svahu juhozápadného výbežku (558 m n. m.) Čečatovej (773,3 m n. m.). Povrch vyvýšeniny je okrem Andrejovej skaly morfologicky nevýrazný a spestrujú ho sporadické miliere i opustený vápencový lom. Okolie je hydrologicky "citlivé" - patrí do I. hygienického ochranného pásma so zákazom vstupu. Geologicky oblasť náleží k mezozoickému komplexu tvoreného triasovými (ramsauské dolomity, kremence, bridlice) a jurskými (metamorfované slienité a radioláriové vápence) súvrstviami (auct. Polák (ed.) 1997, p. 66-70, 74). Tie sa prejavujú ako zväčša tektonicky silne postihnuté, rozsegmentované pruhy. Jaskyne v Andrejovej skale vznikli v páse svetlých lavicovitých, metamorfovaných radioláriových vápencov (hrúbka súvrstvia: cca 25-30 m), ktoré sa vekovo zaraďujú do dogeru (auct. Polák (ed.) 1997, p. 74). Obe vznikli korozívnou činnosťou presakujúcich atmosferických vôd pozdĺž puklín a náležia teda ku koróznym krasovým jaskynným priestorom (sensu Bella 1994, p. 9). Oddrobovanie nasvedčuje aj o kryogénnej modelácii, avšak uplatňujúcej sa len v menšej miere. Morfogeneticky patria k nižšej kategórii horizontálne priestory, lomený typ (sensu Bella 1995, p. 9). Kryogénne sú modelované len vonkajšie partie kavern.

Andrejova jaskyňa I. (syn. Andor szikla - barlang; I.I./IČO: KY-6)
Kataster: Košice I.
Nadmorská výška: 481 m n. m.
Súradnice (mm) x: 275,0; y: 136,5;
Zemepisné súradnice: 048° 48´ 06´´ N; 021° 09´ 53´´ E.

Jaskyňa sa nachádza 105 m v azimute 167° od senníka na okraji šikmej lúky. Senník sa leží cca 150 m SV od kóty 420 (ZM 10).
Vchod do jaskyne tvorí vstupný portál (v: 2,3 m x š: 1,5 m), ktorý sa vzápätí zužuje a klesá do úzkeho okna (0,25 x 0,5 m). Za oknom sa chodba viackrát láme, pričom sa profil relatívne zužuje a svetlosť chodby klesá. Strop je všeobecne nízko položený a spestrujú ho len malé, nevýrazné komíny. Pre vstupnú časť je charakteristická dominantná porucha 153°/333°, ktorá ju zároveň predisponovala. Na nej založené komíny sú pekne modelované koróziou. Relatívne najsevernejšie exponovaný komín (4,2 m) sa neprielezne otvára i na povrch Andrejovej skaly. Výzdoba v jaskyni sa obmedzuje len na drobné pizolitické formy a veľmi slabo vyvinuté náteky. Dno, resp. povrch vstupnej i vnútornej fácie pokrýva organický materiál (hrabanka) a hlina. Napriek zimnému obdobiu sme v jaskyni nepozorovali hibernujúce netopiere. Dĺžka jaskyne je 8,8 m.

Andrejova jaskyňa II. (bez syn; I.I./IČO: KY- ? /zatiaľ nepriradené/)
Kataster: Košice I.
Nadmorská výška: 485 m n. m.
Súradnice (mm) x: 268,5; y: 136,0 ;
Zemepisné súradnice: dtto; rozdiel +1/2´´ pre N aj E

Lokalita sa nachádza v azimute 100° a vzdialenosti cca 30 m od predchádzajúcej jaskyne. Malý vstupný otvor v skalnej stene má rozmery 0,5 x 0,7 m a vedie do malého priestoru, ktorého strop tvorí úzky, 3 m vysoký komín. Priestor sa smerom na východ rozširuje, avšak pri m. b. 3 pokračuje už len nízkou plazivkou. Tá sa napájana priečnu chodbičku, ktorá vyúsťuje na povrch 4 m na východ od vchodu.
Jaskyňa je vytvorená na hlavnej pukline smeru SZ/JV. Dno jaskyne pokrývajú hlinité sedimenty, ojedinele suť. Sintrová výzdoba sa nevyskytuje. Jaskyňu využíva ako úkryt pravdepodobne líška. Celková dĺžka polygónového ťahu je 4,54 m.

Poznámka: cca 10 m v smere 303° od lokality č. II. sa vo výške cca 3,5 m nad zemou v stene nachádza pamätná doska (1 x 0,5 m; náčrt v pláne jaskyne č. I.) s ornamentom zalomenej pušky, ratolesťou a nápisom "1924-1929/ forbászi Dr. Aranyossy Andor/ szerettet elnökének emlékére/ a kassai vadásztársulat: (+ 24 mien)/ Nehéz idökben hagytad itt/ a téged visszasiró társaid" ako i malá tabuľka s nápisom "Andrejova skala/ Andor szikla". Preklad nápisu: Na pamiatku milovanému predsedovi košického poľovníckeho združenia Dr. Aranyossy Andorovi/ V ťažkých časoch zanechal si tu svojich smútiacich druhov.

V širšom okolí Čečatovej sme zaregistrovali na povrch zaujímavo sa prejavujúce polohy vápencov aj dolomitov a predpokladáme, že za priaznivých úložných a morfologických pomerov sa tu môžu vyskytovať aj iné jaskynné dutiny. Samotná Andrejova skala je vskutku pôsobivým prírodným výtvorom a (napriek všeobecnému odporu k poľovníctvu v SK Drienka) aj historicky cennou zaujímavosťou, ktorá si zaslúži pietu strateného, nerušeného miesta.
Dodatok: 29. 11. 1998 tandem Lešinský-Máté našiel v masíve Holíc (806 m n. m.) menšiu jaskyňu. Holická jaskyňa sa nachádza v katastri obce Veľká Lodina, v bralnatých partiách východného hre beňa Holíc v n. v. cca 640 m n. m. v azimute 107° a vo vzdialenosti cca 400 m od vrcholu. Od pamätnej tabule (tragédia horolezca) "Kika 16. 10. 1997" leží cca 150 m severovýchodne. Súradnice (mm): x: 415, y: 335. Jaskyňa zodpovedá typu rozsadlinovo - rútivých jaskynných priestorov (sensu Bella 1994, p. 12). Domodelovaná kryogénne. Bez výzdoby, bez náznakov korózie. Dĺžka jaskyne je 3,5 m. Vytvorená je v ramsauských dolomitoch ladinského veku (auct. Polák /ed/ 1997, p. 67-68).

BELLA, P.: Genetické typy jaskynných priestorov Západných Karpát. Slovenský kras, 32, SMOPaJ, Lipt. Mikuláš, 1994
BELLA, P.: Princípy a teoreticko-metodologické aspekty klasifikácie morfologických typov jaskýň. Slovenský kras, 33, SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 1995
ERDÖS, M.: Súpis krasových javov v okolí Košíc, Kavečian a Kysaku (KY). Dokumentácia a registrácia povrchových a podzemných krasových javov v krasovom ostrove na severozápad od Košíc. MSK, Liptovský Mikuláš, 1979
POLÁK, M., JACKO, S. et al.: Regionálne geologické mapy Slovenska. Geologická mapa Braniska a Čiernej hory (1: 50 000). GS SR, Bratislava, 1996.
POLÁK, M. (ed.): Vysvetlivky ku geologickej mape Braniska a Čiernej hory 1: 50 000. GS SR, Bratislava, 1997
Dokumentačné formuláre SK Drienka, Košice, 1998
Košice-západ, M-34-115-C. GŠ ČSA, 1989
Slovenská republika - územné a správne usporiadanie (1: 400 000). ÚGKKSR, Bratislava, 1996
ZM 10 37-24-08. SÚGK, Bratislava, 1988
ZM 10 37-22-23. SÚGK, Bratislava, 1977