Nové lokality Plešiveckej planiny - 3. časť

Zoltán Jerg - Tibor Máté

Koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov, v čase prieskumu a dokumentácie Muflónej priepasti (PP-83) bola objavená asi 30 m povyše veľmi plytká depresia medzi väčšími blokmi. J. Grego, M. Kankula a J. Stankovič (?) na lokalite odpracovali asi 2-3 akcie a trhacími prácami odstránili niekoľko väčších balvanov a sondu prehĺbili asi do -1,5 m. Nakoľko sa tu však výduch neprejavoval, lokalita bola vyhlásená za neperspektívnu a opustená (Grego 1998 in verb.)
J. Grego vo svojom príspevku (Spravodaj SSS 1/1990, p.6) uvádza túto lokalitu ako "zasypané ústie menšej priepasti hlboké asi 1,5 m".

Dňa 10. januára 1998 počas povrchového prieskumu lokalizoval A.Jerg malé, asi 1,5 m hlboké prepadlisko asi v polovici severného svahu hlbokého dvojzávrtu, medzi lokalitami PP-83 a PP-84.
Dňa 29. marca bolo prepadlisko preskúmané autormi tohto príspevku. Niekoľko väčších kameňov vedľa prepadliska svedčilo o tom, že tu v minulosti niekto sondoval. Konštatovali sme, že ide o zavalené ústie priepasti, vytvorenej pozdĺž pukliny SSV-JJZ smeru (profil 0,5 x 1 m). Lokalitu sme vyhlásili za perspektívnu a okamžite sme sa pustili do sondovania. Odstránili sme hrubú vrstvu napadaného lístia a zopár voľných kameňov. Zaregistrovali sme prepadávanie kameňa medzi riedkou sutinou. Sondu sme prehĺbili asi do -2 m.
Dňa 5. júla Z. Jerg a T. Máté pokračovali v hĺbení sondy. Celý deň sme rozbíjali a uvoľňovali zaklinené balvany. Klesli sme o 2 m. Pôvodne asi 1,5 m hlboké prepadlisko sa už zmenilo na peknú 4 m hlbokú priepasť s profilom 0,6 x 1,2 m.
Dňa 11. júla sme sondu prehĺbili do -5,5 m, keď sa pred S. Mátém objavil v západnej stene malý otvor a týmto bola Nová Muflónia priepasť objavená. Ako prvý do novoobjavených priestorov prenikli Z. Jerg a J. Stankovič. Nakoľko sme nemali so sebou lezecké pomôcky, priepasť sme orientačne preskúmali asi do hĺbky 6,5 m. Objavili sme dve okná a pod nimi vertikálne pokračovania. Vhodené kamene padali odhadom do asi 50 m hlbokej šachty! Akcie sa zúčastnili: J. Stankovič, V. Kóňa, S. Máté a Z. Jerg.
Na druhý deň pokračujeme v prieskume. J. Stankovič a V. Kóňa priepasť vystrojili a zároveň ako prví zostúpili na dno Veľkej studne. O niečo neskôr studňu zlanili aj T. Máté, Z. Jerg a A. Jerg. Hĺbku studne sme odhadujeme na 50 m. Počas odstrojovania našiel J. Stankovič asi v hornej tretine studne okno a za ním úzky puklinovitý, schodovito klesajúci meander. Voľným lezením sa dostal cca 20 m pod úroveň okna, kde ho zastavila neprielezná úžina, za ktorou meander pokračuje ďalej. Dĺžku doteraz objavených priestorov odhadujeme na cca 100-120 m. Okrem vyššie uvedených sa akcie zúčastnili S. Máté a P. Horváth.
Dňa 16. augusta na základe nášho pozvania navštívili priepasť jaskyniari z SK Drienka. Uskutočnil sa zostup do Veľkej studne (T. Máté, G. Lešinský a D. Vacek). Okrem fotodokumentácie priestorov bolo cieľom zostupu zaznamenať genetické zvláštnosti súvisiace s objavom priepasti a korelovať ich s doterajšími výsledkami na Dolnom vrchu. Akcie sa zúčastnili aj B. Vacková, F. Horčík, M. Podolinský (všetci SK Drienka), A. Jerg a Z. Jerg.
Dňa 5. septembra sa uskutočnila prvá mapovacia akcia. V. Kóňa a J. Stankovič zamerali Vstupnú priepasť, Veľkú studňu a Meander až po Úžinu. L Lešták rozširoval Úžinu v Meandri.
Dňa 26. septembra sme pracovali na rozšírovaní Úžiny v Meandri v -48 m. Zaznamenali sme však len čiastkový postup 1 m. Akcie sa zúčastnili J. Stankovič, V. Kóňa, Z. Jerg a T. Máté.
Dňa 6. decembra sme pokračovali v rozširovaní Úžiny. Hilti patrónami sa nám už podarilo úžinu spriechodniť na 90%. V. Kóňa sa ju pokúsil preliezť, no pokus bol neúspešný. Je potrebné rozšíriť ešte koniec úžiny. Okrem autorov príspevku sa akcie zúčastnili J. Stankovič, V. Kóňa a A. Jerg.
Dňa 13. decembra sme konečne prenikli Úžinou a objavili sme nové priestory. Meander za Úžinou pokračuje ďalej. Prekročili sme hĺbku 58 m (úroveň dna Veľkej studne). Akcie sa zúčastnili J. Stankovič, V. Kóňa, A. Jerg a T. Máté.
Dňa 19. decembra sme pokračovali v prieskume a v sprístupňovaní obtiažnejších úsekov Meandra za Úžinou. Prenikli sme až do vzdialenosti asi 40 m od Úžiny do hĺbky asi 65 m. Začali sme so zameriavaním zadných častí Meandra (J. Stankovič, V. Kóňa, T. Máté a bratia Jergovci).
Dňa 20. marca 1999 sa uskutočnilo povrchové meranie. T. Máté a Z. Jerg polygónom zamerali vzájomné polohy vchodov lokalít: Meandrová jaskyňa (PP-84), Nová Muflónia priepasť (PP-172) a Muflónia priepasť (PP-83).
Dňa 18. apríla sme dokončili mapovanie Meandra. Uskutočnil sa aj zostup do Veľkej studne. Objavili sme aj dve perspektívne miesta pre ďalší postup. Na jednom mieste sme zaregistrovali silný prievan. Akcie sa zúčastnili: J. Stankovič, V. Kóňa, Z. Jerg a T. Máté.
Prieskum priepasti ešte nie je ukončený.

Vchod (531 m n. m.) s rozmermi 1 x 0,5 m vedie do malej, umelo prekopanej Vstupnej priepasti, hlbokej 5 m. Jej steny sú zaujímavo modelované atmosferickými vodami. Z dna klesá úzka plazivka k neprieleznému ústiu paralelnej šachty, ktorá sa nižšie napája do Hlavnej studne priepasti (pri m. b. 6). Jej ústie je situované SV smerom od ústia paralelnej šachty.
Hlavná studňa s nepravidelným profilom ( 4 m) padá kolmo do hĺbky 58,7 m na hlinité dno. Na stenách sa nachádzajú vypreparované fosílie bližšie neurčeného druhu. Studňu (približne v jej polovici) pretína výrazná tektonická porucha so smerom S-J a na jej smere sa vytvorili aj ďalšie priestory priepasti. Hneď za vstupným oknom nasladuje séria úzkych kolmých stupňov (Meander). Ich hĺbka sa pohybuje od 5-10 m a padajú do puklinovitej sienky so strmo klesajúcim dnom. V sienke sa objavujú prvé náznaky výzdoby. Na najnižšom mieste sienky sa nachádza prestrieľaná Úžina (pri m. b. 15). Odtiaľ padá kolmo asi 10 m hlboká šachta, ktorá sa končí neprielezným zúžením, prievan však dáva nádej na ďalší postup. Hneď pod prestrieľanou úžinou je v smere pukliny umelo rozšírený prielez s peknou pizolitovou výzdobou. Dno chodby sa prepadáva (prestieľané miesto) a za úžinou pri m. b. 22 vyúsťuje do 11 m hlbokej šachty. Dno je tvorené kameňmi a s náznakom ďalšieho pokračovania. V horizontálnom smere sa puklina stáča a vykliňuje (komín s peknou výzdobou) a úzkou šachtou padá na súčasné dno priepasti tvorené malou sienkou v hĺbke -66 m. Polygónový ťah priepasti má dĺžku 167,36 m.
Výzdoba sa v priepasti vyskytuje minimálne a len vo forme nátekov a pizolitov (napr. Hlavná studňa, Sienka pri prestrieľanej úžine). Steny majú korozívny charakter (brity, výmole). Dná jednotlivých etáží vypĺňajú hlinité sedimenty s kamennou drťou. Zaujímavosťou je výskyt limonitových konkrécií (Meander, Sienka pri prestrieľanej úžine). V priepasti boli pozorované netopiere (Podkovár malý, Netopier obyčajný) a rôzne druhy hmyzu.

Veľmi zaujímavá je geomorfologická situácia okolia priepasti. V severnom svahu závrtu sa nachádzajú 3 lokality :

1. Tesne pod hranou závrtu, v nadmorskej výške 541m n. m. sa nachádza Meandrová jaskyňa ( PP-84 ). Vznikla pravdepodobne prepadnutím stropu meandrovitej chodby s celkovou dĺžkou 15 m.
2. Od jaskyne vedie výrazná tektonická porucha smerom ku dnu závrtu. Na tejto tektonickej poruche ( asi v polovici sev. svahu závrtu ) sa nachádza ústie Novej Muflónej priepasti.
3. Tesne pri dne závrtu, v nadm. výške 521 m je lokalizované ústie Muflónej priepasti (PP-83). Je tvorená tromi navzájom prepojenými studňami a jej hĺbka je -77 m. Steny priepasti sú modelované koróziou, výzdoba sa vyskytuje len sporadicky.

Tieto tri lokality predstavujú pravdepodobne tri vývojové úrovne. Geneticky najstaršie štádium vývoja predstavuje najvyššie položená Meandrová jaskyňa. Charakter a výplň jej priestorov svedčí o značnej senilite. Geneticky najmladšiu úroveň predstavuje najnižšie položená Muflónia priepasť. Spĺňa(la) funkciu ponoru, čomu nasvedčuje poloha ústia pri dne závrtu a morfológia jej priestorov.
Unikátnym javom nielen na Plešiveckej planine, ale aj v rámci Slovenského krasu je výskyt dvoch hlbokých priepastí ( -66 m a -77 m ) tesne vedľa seba ( vzdušná vzdialenosť vchodov je 31,6 m ). Nevylučujeme však ich prípadné prepojenie.
Na objave, prieskume a dokumentácii priepasti sa podieľali:
Tibor MÁTÉ (počet akcií 11), Zoltán JERG (10), Jaroslav STANKOVIČ (8), Vlado KÓŇA (8), Attila JERG (5), Samuel MÁTÉ (1), Ladislav LEŠTÁK (1), Gabriel LEŠINSKÝ (1) z jaskyniarskych skupín SPELEO - Rožňava a SK Drienka.
Naša osobitná vďaka patrí S. Máté za materiálnu pomoc potrebnú na rozširovanie Úžiny.

Dňa 21. 8. 1998 sme uskutočnili pracovnú akciu zameranú na sondovanie v depresii pri PP-37 (dnes Nová Peňažnica - PP-173). Cestou tam si T. Máté všimol medzi škrapmi plytký, sotva 0,5 m široký pokles neďaleko žltej turistickej značky. Nádejnú lokalitu sme zaregistrovali a pravidelne sme ju chodili kontrolovať na každej akcii v okolí. O mesiac neskôr, dňa 18. 9. 1998, keď už bol prieskum v Novej Peňažnici dokončený, sa Z. Jergovi podarilo vrátiť k lokalite a orientačne vyhodiť zopár kameňov. A diera bola na svete! Len 20 cm mocná zátka zakrývala vchod. Vhodené kamene padali odhadovaných 8 m. Dňa 20. 9. 1998 sme vchod spriechodnili a priepasť preskúmali.
Lokalita sa nachádza vo východnej časti planiny nad Slavcom, východne od Slaveckého salaša. Vchod je vzdialený cca 8 m naľavo (na juh) od žltej turistickej značky vedúcej od Slaveckého úvozu cez výraznú križovatku pri Novej Peňažnici (cca 200 m pred križovatkou). Od Jaskyne Ivanova Peňažnica (PP-129) je vzdialený cca 120 m na severovýchod. Nadmorská výška: 644 m n. m.
Vchod s rozmermi 0,8 x 0,7 m vedie malou, tesnou šachtičkou na hranici prieleznosti cez mimoriadne úzky prielez do šachty s priemerom 2 m a hĺbkou -4,5 m, ktorá sa ku dnu zužuje na puklinu 0,5 m široku a 3,5 m dlhú.
Terajšie dno priepasti vypĺňajú jemnozrnné sedimenty a zhora napadané kamene. V celej priepasti sa nachádza sintrová výzdoba a to vo forme nátekov, pizolitov a stalaktitov.
Asi 1 m nad dnom sa v smere pukliny nachádza okno s rozmermi 0,1 x 0,3 m. Keďže cez okno vhodené kamene padajú priepasťou hlbšie, bude naším záujmom rozšíriť ho a tým preniknúť ďalej.

GREGO, J. (1990): Nové lokality Plešiveckej planiny, Spravodaj SSS 1/1990, p. 3-8
GREGO, J. (1989): IK krasových javov PP-83 a PP-84, archív SMOPaJ, L.M.- prac. KOŠICE
ROZLOŽNÍK, M. et KARASOVÁ, E. /eds./ (1994): CHKO BR Slovenský kras, SAŽP p. Košice, S CHKO BR S. K., Brzotín
JERG, Z. et MÁTÉ, T. (1998-99): Denníky z akcií + TD, mnscr., Rožňava - Košice