Warning: mysql_result(): supplied argument is not a valid MySQL result resource in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 65

Warning: Cannot modify header information - headers already sent by (output started at /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php:65) in /var/www/sites/drienka.netkosice.sk/drienka.netkosice.sk/subdomains/www/html/myweb.php on line 187
..:: SPELEOKLUB DRIENKA ::..
Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
.: RSS :.
Odber noviniek cez RSS
.: Info :.
© Admin
2000-2013


Správa o úrazoch a incidentoch v SK Drienka

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 2512)

Vzhľadom na to, že veľká väčšina úrazov pri jaskyniarskej činnosti je dôsledkom zbytočných chýb, či často až donebavolajúcej benevolencie k triviálnym pravidlám, ktoré sa už x-krát omieľali vo všakovakých príručkách, článkoch alebo ich káže zdravý rozum, vie si čitateľ tohto materiálu predstaviť, s akými pocitmi som ho koncipoval... Braňov článok bol poslednou kvapkou. Na príprave tohto materiálu sa podieľali takmer všetci pasívni, či aktívni aktéri nižšiespomenutých incidentov a s čistým svedomím možno povedať, že sme nič nezamlčali - správa je s tým, čo ostalo v pamäti, vyčerpávajúca a úprimná. Škoda len, že táto sebareflexia odzrkadľuje trestuhodnú benevolenciu, niekedy vari až...
Článok nie je kajúcnym priznaním. Je len ďalším zo zdvihnutých varovných prstov, ktorý naznačuje šírku škály spôsobov, akými možno prísť... prinajmenšom o zdravie.
Úvod

Základné údaje:
K úrazom a incidentom, ktoré k nim mohli viesť, došlo pri prolongačných a prieskumných prácach, ktoré náš klub vykonával od 13. 4. 1996 do 31.12. 1999. Tieto nepríjemnosti sa teda prihodili neúmerne 8 aktívnym jaskyniarom a 2 zahraničným hosťom, ktorí sa týchto prác zúčastňovali v rôznych geomorfologických celkoch, väčšinou v Slovenskom krase. Od roku 1998 cca 90% pracovných akcií istí mobilný telefón. V pamäti má okrem čísel na aktívnych jaskyniarov so speleozáchranárskou praxou aj čísla na políciu, pohraničnú stráž a ľudí, ktorí poznajú "náš" terén.
Lezecké dni:
V roku 1997 absolvovali Lezecké dni SSS 2 členovia SK Drienka. Od leta 1998 malo (k tomuto roku) z 12 členov SK Drienka, resp. z 9 lezúcich jaskyniarov 7 členov osvedčenia o absolvovaní skúšok z jednolanovej techniky 1. stupňa.
Oboznámenie s pravidlami pri speleologickej činnosti:
Všetci členovia sú počnúc od prvého incidentu vďaka neustálemu memorovaniu oboznámení so základnými pravidlami pri práci a pohybe v podzemí. Nakoniec, majú prístup aj k jaskyniarskym periodikám a špecializovaným prílohám.
Výstroj a pracovné pomôcky:
Pri lezeckej činnosti sa používajú výlučne speleologické laná (10,5 a 11 mm). Osobná výstroj jaskyniarov pozostáva zo značkových pomôcok s príslušnými certifikátmi, osobitne sa kladie dôraz na používanie karabín v zmysle usmernení z Lezeckých dní. Do kotvení používame neznačkové, avšak overené plaketky, ktoré klub dostal darom od dvoch dlhoročných aktívnych jaskyniarov a plaketky Petzl. Kotviace skrutky príslušných parametrov sme dostali taktiež do daru. Finančná situácia v 2 prípadoch nedovoľuje jaskyniarom kúpiť si certifikovanú, resp. jaskyniarsky vhodnú prilbu. Používanie pracovných rukavíc (silných pogumovaných i kožených) je prirodzené. Ako problematické sa javí vyťahovanie materiálu z vertikálnych sond (až z hĺbky 12 m). Dosiaľ sme používali plechové vedrá, vedrá od farieb s poistnou rap-šnúrou, vyradené poštové vrecia, transporťák a kožený vak. Použité laná boli pracovné a vo viacerých prípadoch sme boli, žiaľ (opäť financie), nútení použiť aj lezecké lano, avšak len v statickom zaťažení bez dotyku so stenou. Súčiastky v kladkostrojoch sú značkové; vzhľadom na finančnú situáciu, žiaľ, patria používané ručné blokanty do osobnej výstroje jaskyniarov, preto ich použitie obmedzujeme na najnižšiu možnú mieru.
Zodpovednosť:
Dôležité je spomenúť zodpovednosť alebo lepšie povedané - rozptyl zodpovednosti. Z doteraz vydaných Zásad bezpečnosti pri speleologickej činnosti (CHOVAN 1988) vyplýva zodpovednosť vedúceho akcie. Prax v SK Drienka je modifikovaná. Vedúci akcií síce znášajú zodpovednosť, ale keďže aj aktívne prispievajú k pracovnému úsiliu, je nutné spontánne často zodpovednosť delegovať na starších, či relatívne skúsenejších jaskyniarov, ktorí svojich menej skúsených kolegov usmerňujú. Nikdy nedošlo k vedomým prehmatom pri používaní jednolanovej techniky a všetky usmernenia boli akceptované. K vyslovenému odmietnutiu usmernenia aj pri inej činnosti nikdy nedošlo, ozvalo sa však dekadentné mrmlanie s poznámkami napr. pri poukázaní na to, že jaskyniar nemá prilbu a chce vliezť do vertikálnej sondy (!), kde bude kopať (!), či malej jaskyne, ktorú bude merať. Prečo toľký odpor k prilbe, keď hlavu máme len jednu, je mi záhadou. Podľa mojej mienky musia byť všetci prítomní - aktívni i pasívni účastníci akcie (členovia klubu!) - zodpovední za seba a aktívne sa zaujímať, tak aby ich to samých neohrozilo, aj o činnosť svojich kolegov a upozorňovať ich na chyby. Ak to platí, zodpovednosť sa rozptyľuje, ale nemyslím, že sa zároveň oslabuje pocit pre ňu.

Popisná časť

Rok 1996 (cca 60 pracovných akcií)
Tento rok bol na nepríjemnosti sterilný.
Rok 1997 (105 pracovných akcií)
Incident: V Lácovej priepasti (DV) došlo v nočných hodinách pri návrate z jaskyne k zaseknutiu jaskyniara v úzkom ústí, čo bolo komplikované navyše morfológiou vstupnej časti priepasti. Jaskyniar si dokázal, aj keď to dlhšie trvalo, poradiť sám.
Dôsledky: K úrazu nedošlo. Nízky stupeň psychickej ujmy a fyzické vyčerpanie. Dôležitý moment je, že hore bol jaskyniar schopný v prípade väčších problémov zabezpečiť pomoc, avšak ťažko mohol pomôcť priamo. Psychicky však kolegu povzbudzoval a upokojoval situáciu.
Poučenie: Odolať nadšeniu a spriechodňovať ústia vertikál s istou rezervou, triezvo hodnotiť zostup už v prvých fázach (na povrch sa predsa treba vrátiť). Veľmi dôležitý je pocit, že v ťažkostiach je ktosi nablízku.
Rok 1998 (147 pracovných akcií)
Indicent: Pri klasickom výstupe z cca 5 m hlbokej, suchej vstupnej šachty vo Vykopanej priepasti (DV) sa pod vystupujúcim jaskyniarom uvoľnil zhluk pizolitov, pričom nastal pád z výšky 2,5 m na jaskyniara stojaceho pod lezcom. Pád bol spojený s vyslaním pachového signálu priamo do tváre nižšiestojaceho, ktorý to neskôr komentoval slovami: "Zrazu ma okolo uší ovanul teplý vzduch".
Možné dôsledky: K úrazu nedošlo. Incident rozpútal bujarú zábavu. V prípade menej priaznivých okolností (keby dole nestál riadny chlap), by to zaváňalo zlomeninou, či riadnym udretím.
Poučenie: Pod lezúcim jaskyniarom nemá v dosahu jeho možného pádu nikto stáť (aj keď tu paradoxne dolustojaci pôsobil ako záchranca); resp. klasicky vystupujúci jaskyniar nemápreceňovať svoje schopnosti.
Indicent: Jaskyniar s osvedčením o absolvovaní Lezeckých dní založil lano do zlaňovacej brzdy nesprávne v ústí Priepasti Hlinoš (DV).
Možné dôsledky: K úrazu nedošlo. Dôsledky tejto konkrétnej chyby sú neporovnateľné s dôsledkami rovnakej chyby - avšak vo voľnom priestore šachty pod kotvením. K incidentu došlo totiž pred zostupom do vstupnej úžiny, kde sa vyslovene treba natlačiť a cca 1,5 m nad medzikotvením. K pádu teda nemohlo dôjsť. Okrem toho dobrý zvyk, že nad zostupujúcim stále bdie hore "kontrolór", ktorý okamžite na chybu upozornil, aspoň trochu zmiernil povahu inak fatálneho omylu.
Poučenie: Lezecké dni, Lezecké dni, Lezecké dni a to aj po ich absolvovaní! Zostup jaskyniara, vrátane kontroly výstroja pred zostupom by mal stále sledovať iný lezec. Zostupujúci sa má koncentrovať len na zostup!
Indicent: Pri prolongácii v iniciálnej depresii (teraz už priepasti) Hlinoš II. - Bratská, sa počas skresávania bočných stien sondy tvorených hlinitým sedimentom, odrazil s veľkou razanciou krompáč od koreňa (neviditeľne ukrytého pod hlinou) priamo do tváre sondujúceho jaskyniara.
Dôsledky: Došlo k úplnému preseknutiu ľavej nosnej dierky. Neuveriteľné šťastie - milimetre - chýbali od masívnej deštrukcie tvárových kostí a hornej čeľuste! Ešte väčšia komplikácia by nastala, keby bol k tvári obrátený špicatý koniec krompáča. Rana masívne krvácala, prvú pomoc si postihnutý poskytol sám. Za 3 dni sa rana zahojila bez lekárskej pomoci zrastením nosnej chrupky.
Poučenie: Nikdy nekopať s krompáčom proti tvári, kope sa vždy s adekvátnym úklonom mimo tváre!!! Pozor na korene, neuveriteľne pružia.
Indicent: Počas výstupu z 25 m hlbokej vstupnej šachty Kamenistej priepasti (DV) liezol jaskyniar po lane so zlým kotviacim uzlom, ktorý tam uviazal inak veľmi dobre vybavený zahraničný hosť - jaskyniar. Liezlo sa na 2 lanách paralelne. (Prvé si lezúci jaskyniar kotvil správne a sám). Na poznámku hosťa zhora, že si nie je istý svojím uzlom, sa vystupujúci cca 10 m nad dnom rýchlo prepol do druhého lana.
Možné dôsledky: K úrazu nedošlo. Kotviaci "uzol" bol maximálne nevhodný - ani sa nedá pomenovať - bol asi prejavom prosto "náhodnej" inšpirácie tiežjaskyniara.
Poučenie: Nikdy nenechávajte kotviť ľudí, o ktorých si nie ste istí, že to aj dokonale vedia. Dobrým vybavením sa netreba dať zmiasť!
Incident: Počas výstupu z Kamenistej priepasti (DV) sa iný zahraničný jaskyniar z jedného z popredných európskych klubov vedome úplne odopol z kotvenia v šachte (-25 m), pričom v nej ostal len vďaka rozporu (profil šachty: cca 3 x 1 m), a obhodiac dlhým popruhom skalu v úrovni ústia (vo výške jeho hlavy a cca 2,5 m od neho) sa vyšvihol z diery von. Na poznámku, či to robí bežne reagoval: "To je v poriadku" (v zmysle: je to len prdka). Nijako to nevzrušovalo ani jeho kolegov.
Možné dôsledky: K úrazu nedošlo. Stačil moment (vykĺznutie popruhu; uvoľnenie skaly) a nasledoval by fatálny pád na balvanité dno, ako zo 7. poschodia.
Poučenie: Pozor na zahraničné móresy! Zvážte, s kým idete na akciu do jaskyne. Potenciálne nebezpečný je každý, koho osobne nepoznáte.
Incident: Ten istý zahraničný jaskyniar (pohybujúci sa bežne v niekoľkostometrových vertikálach) na kotvení v Malej Sovej priepasti (DV) /my sme už s ním neliezli/ si urobil (ignorujúc hornú variantu na osmičkovom kotviacom uzle, navyše až príliš voľne "ušitom", s okom na 10 prstov) cca 1,5 m dlhý(!) previs zhora idúceho lana. Na poznámku o riziku ("Hey, it´s risky as it is made", reagoval: "Doesn´t matter, it´s O.K."). Navyše, opäť bez odozvy jeho kolegov. Je pravda, že kotvenia robil Tonda Zelenka (Frank in verb. 1998), ale to tí frajeri nemohli tušiť.
Možné dôsledky: K úrazu nedošlo. Jediný rozdiel oproti predchádzajúcemu prípadu je bahnité šikmé dno na dne 25 m hlbokej priepasti. V prípade deštrukcie hociktorého prvku medzikotvenia by lano (11 mm) nevydržalo sily spôsobené vysokým pádovým faktorom.
Poučenie: Odporúčajte odvážnym zahraničným lezcom Lezecké dni SSS (narážam na povestné 1 percento P. Hipmana; in HIPMAN 1998)
Incident: Pri vystupovaní z Novej Muflónej priepasti (PP) si jaskyniar po vylezení 50 m šachty chcel pripnúť brzdu z centrálneho kotvenia na bok. Pri manipulácii s karabínou Attache na boku sedačky si jaskyniar nevšimol, čo sa presne stalo (cvaknutie sa ozvalo) a brzda, ktorú zapol pravdepodobne do vzduchu a nie do oka sedačky, sa zrútila do studne, kde bez akejkoľvek možnosti uhnúť, stál jaskyniar. Brzda sa zrútila presne tam, kde bolo dolustojacemu jaskyniarovi odporúčané, aby sa skryl počas výstupu kolegu. Naštastie, neposlúchol.
Dôsledky: K úrazu nedošlo. Okrem mierneho šoku spôsobeného vedomím, čo dokáže 330 g vážiaca brzda pri zrýchlení 9,81 m.s-1 a 50 m dráhe bez prerušenia pádu asi urobiť...
Poučenie: V cca úzkych studniach bez vhodných výklenkov sa nemôžu súčasne zdržiavať ani dvaja lezci. Manipulácia s brzdou musí byť vykonaná pred výstupom, a ani v prípade prechodu zo zostupu na výstup netreba riskovať možnú stratu brzdy (vysilené ruky, zablatené rukavice)!
Rok 1999 (150 pracovných akcií)
Incident: Pri povrchovom prieskume na SZ Silickej planiny došlo ku konfliktu rekognoskujúcich jaskyniarov a časti z cca 20 člennej skupiny zákonom povolených úchylákov, ktorí sa v tej istej časti chystali strieľať do zvierat. Úchyláci s puškami sa mimoriadne agresívne osopili na našich mladých jaskyniarov, za čo sa im v obrane dostalo rovnakej odozvy od starších druhov a incident pokračoval aj neskôr, v priebehu dňa.
Možné dôsledky: K úrazu nedošlo, ale celý deň to zaváňalo riadnou melou.
Poučenie: Bráňte svoje práva - práva tých, ktorí pre túto krajinu objavujú, dokumentujú a nie likvidujú prírodné a kultúrne dedičstvo v záujme svojich chorých, primitívnych pudov. Odhadnite však svoje sily. Nezabúdajte, že táto bohatá, dobre organizovaná pliaga je euryekná, má vysokú abundanciu, mimoriadny stupeň agresivity, minimum etiky a empatie. Brániť sa jej dobrým slovom a ghándíovsky je životunebezpečné.
Incident: Pri manipulácii s prázdnym vedrom nad vtedy cca 7 m hlbokou Kuvičkovou priepasťou (SP) so sondujúcim jaskyniarom na dne, sa vedro chybou jaskyniara obsluhujúceho kladkostroj zrútilo na nič netušiaceho, chrbtom otočeného "sondážnika".
Dôsledky: K ťažšiemu úrazu nedošlo. Jaskyniar však utrpel mierny šok + bolestivý zásah do chtrbta a hlavy. V prípade pádu vedra na krk hranou dna...
Poučenie: Nutná je dokonalá koordinácia činnosti oboch jaskyniarov. Hore sa nemá manipulovať, keď sa dole pracuje a naopak. Pri manipulácii hore, musí byť osoba dole v strehu a v bezpečí, aj keď to zdržuje prácu.
Incident: Pri vyťahovaní vedra z rovnomennej priepasti na inej akcii sa vedro zachytilo o výstupok masívu a vypadol z neho niekoľko kilogramov ťažký kameň.
Možné dôsledky: Našťastie k úrazu nedošlo. V prípade zásahu ktoréhokoľvek miesta na sondujúcom jaskyniarovi, by došlo pravdepodobne k vážnemu úrazu.
Poučenie: Nutná je mimoriadna opatrnosť pri vyťahovaní sute. Vyžaduje si dokonale preverené pomôcky, systém i ľudí, čo je navyše umocnené špecifikami sondy. Zlyhanie ktoréhokoľvek z týchto prvkov môže zapríčiniť vážny úraz i smrť! Prispôsobenie uvedeného vzájomne a povahe sondy znamená prežiť.
Incident: Pri preliezaní vstupnej úžiny (zvanej Krutoš) v novoobjavenej Veľkonočnej priepasti, (PP) jaskyniar v snahe prekonať ju, vykonával hľadajúc najvhodnejšiu polohu prudké pohyby, pričom, bez toho, aby si to uvedomil, došlo k zraneniu v oblasti krčnej chrbtice.
Dôsledky: Jaskyniarovi vyskočila medzistavcová platnička a privrzla mu nerv bez toho, aby to pociťoval ako vážnejšiu ujmu. Bolesť však narastala rovnako, ako klesala pohyblivosť v postihnutej oblasti. Lezec musel byť po návrate z akcie (po 3 dňoch) lekársky ošetrený a rekonvalescencia trvala cca týždeň. V prípade, že by došlo k tomuto úrazu napr. v Kunej priepasti, bol by vážne ohrozený návrat jaskyniara a vážne i jeho zdravie, keby sa o návrat vôbec sám pokúsil.
Poučenie: Nepresilovať sa v neznámych úžinách. Prudké pohyby navyše vysiľujú.
Incident: Pri prolongácii v sonde Troch (teraz už ústí Priepasti Troch), sa z ničoho nič zo steny sondy uvoľnil domnelý "masív", z ktorého sa vykľul obrovský, do 200 kg ťažký balvan a skĺzol sa z minimálnej výšky priamo na chrbát zohnutého, sondujúceho jaskyniara. Napriek tomu, že okamžite priskočili traja náhodou okolostojaci kolegovia a nešťastníka vyslobodili, postihnutý stihol pocítiť mohutnosť a váhu tejto hrôzy, čo neskôr komentoval: "Cítil som sa ako Atlas, ktorý niesol na chrbte celý svet".
Dôsledky: Štastná zhoda okolností (okamžitá pomoc viacerých, charakter sondy, ktorá dovoľovala prístup záchrancom a duchaprítomnosť) zabránili privaleniu (pripučeniu) jaskyniara na dno sondy s ekvivalentnými dôsledkami a komplikovanej vyslobodzovacej akcii.
Poučenie: Veci buď sú alebo sa zdajú, a teda nie sú.. V nevyspytateľnom Slovenskom krase treba všetko overovať!
Incident: Po príchode na lokalitu M. J. V. (DV) nedočkavý jaskyniar vsunul len hlavu pod vstupný portál jaskyne bez ochrannej prilby, len aby skontroloval v akom stave je lokalita. Bez akejkoľvek iniciácie, v okamihu, keď hlavu spokojne vyťahoval, uvoľnila sa samovoľne stropná doska, ktorá ho okrajom zasiahla do hlavy.
Dôsledky: Došlo k poraneniu čela okrajom letiacej, niekoľkokilogramovej stropnej dosky s malým krvácaním. Zlomky sekundy skôr by znamenali rozbitú hlavu, či otras mozgu, ak nie niečo vážnejšie.
Poučenie: Jaskyniar bez prilby je mŕtvy jaskyniar bez ohľadu na veľkosť jaskyne, či podpovrchovej sondy.
Incident: Počas zlanovania v Bielej šachte (-60 m) v Priepasti Hlinoš (DV) uvoľnili v priestore okna stojaci jaskyniari kameň, ktorý tesne minul zlaňujúceho jaskyniara.
Možné dôsledky: K úrazu nedošlo, avšak následky pri takýchto incidentoch sú vážne.
Poučenie: Mimoriadna opatrnosť v miestach exponovaných nad priestorom, v ktorom sa pohybujú jaskyniari! Jaskyniar visiaci v šachte na lane nemá možnosť úniku!
Incident: V Plšej priepasti (DV) pri vyťahovaní materiálu (cca 0,3 m3 balvanovitej sute) vytrhlo úchytové lano kus steny veľkého vedra, cca 10 m nad jaskyniarom s minimálnou možnosťou úkrytu na dne. Duchaprítomnosť a sila vyťahujúceho zabránila pádu tejto hrôzy do priepasti.
Možné dôsledky: Pravdepodobne veľmi vážny úraz.
Poučenie: Nepreťažovať vedrá, ktoré nech sú relatívne pevné, po toľkom použití prejavia únavu materiálu. V tomto prípade sa neroztrhol 11 mm úchytový oblúk lana, ale únava materiálu, hmotnosť obsahu a nerovnomerné zaťaženie úchytu pri vyťahovaní z ústia spôsobili, že fixujúci uzol prešiel stenou vedra ako maslom. Dvojnásobne sprísniť opatrenia na povrchu, keď v sonde niet úniku!!!
Incident: V Malej Zlomovej priepasti (SP) tesne pred výstupom z nej chcel jaskyniar ešte uvoľniť zo steny labilný, cca 30 kg vážiaci kus vápenca, ktorý pripomínal gilotínu visiacu priamo nad najzaujímavejším miestom jaskyne a mohol iného návštevníka, neznalého pomerov, poľahky dekapitovať. Holými rukami sa pokúsil ho odlúpiť zo steny. Šikmo na stenu pripevnený blok sa po uvoľnení vzpriamil, pritisol svojou váhou k stene prsty jaskyniara a spadol, kam hrozil.
Dôsledky: Došlo k úrazu - pomliaždeniu distálneho článku prostredníka s vysokou bolestivosťou počas niekoľkých dní. Postihnuté bolo i nechtové lôžko.
Poučenie: Akákoľvek manipulácia s vápencovou horninou väčšej hmotnosti vyžaduje pracovné rukavice. V tomto prípade mohli stlmiť tlak kameňa, resp. nedošlo by k priamemu kontaktu skaly a prstov.
Incident: Pri sondáži pri stene dómu s ukloneným suťovým svahom v Priepasti Papradie (SP), sa znenazdajky objavil pri stene voľný vertikálny priestor. Zrazu sa niekoľkokubíkový suťový svah balvanov a blokov samovoľne posunul v smere objavu aj s oslavujúcim jaskyniarom a jeho primrznutým úsmevom.
Možné dôsledky: K úrazu nedošlo. Stačilo málo a jaskyniara mohol prúd sute strhnúť k otvoru, kde mohol spadnúť a zavaliť ho.
Poučenie: Incident podobného charakteru bol jediný, ktorý sa za 4 roky pri práci na množstve lokalít stal. To, že k nemu došlo, znamená, že je reálny aj nabudúce aj inde (aj sa stal; pomerne nedávno, na inom mieste a inej skupine v Slovenskom krase). Extrémna opatrnosť pri uklonených suťových svahoch v nepreverených vertikálach je nutná. V Srnčej priepasti (DV) sa samovoľne posunul nadol svah v priepasti, keď tam nebol nikto a odkryli sa tak nové priestory. V Priepasti Papradie je nutné osadiť spit a na predĺženej slučke sa v ňom istiť pri práci nad suťou zakrytým priestorom.
Incident: Po objave Brečtanovej priepasti (DV) sa prvozostupujúci cítil akýsi nesvoj. Tažkosti v dýchaní pripisoval stresu z prvozostupu. Radšej lokalitu opustil - v priepasti bola pravdepodobne dosť vysoká koncentrácia CO2, čo sa ukázalo overovacím zostupom (iný jaskyniar - tie isté problémy).
Dôsledky: Došlo k slabému priotráveniu týmto plynom, avšak bez straty kontroly sebaovládania, či nad fyzickým pohybom. Dlhší pobyt v týchto podmienkach je nebezpečný a pri koncentrácii CO2 nad 5 obj. % aj fatálny (v závislosti na okolnostiach).
Poučenie: Opatrnosť vo všetkých vertikálach Slovenského krasu je nutná! CO2 mení svoju koncentráciu podľa zistení (Barrandien, Praha, deväťdesiate roky) v závislosti na atmosferickom tlaku a mnohých iných okolnostiach, ktoré v súčasnosti, ako aj príčinné súvislosti, nie sú objasnené. Dobrý indikátor je karbidka, sviečka, zápalky, zrýchlené dýchanie, nepochopiteľný stres ap.
Incident: Pri meračských prácach v Priepasti Troch (SP) sa jaskyniar naliezajúci do lana smerom nahor v tektonicky silne porušenom páse horniny dotkol nohou steny, z ktorej vypadol kus priamo na hlavu jaskyniara, ktorý svojmu kolegovi pre lepší nástup držal lano.
(Možné) dôsledky: K úrazu nedošlo len vďaka ochrannej prilbe, a že v dosahu nebola jaskyniarova tvár.
Poučenie: I. Každý a všetko nad tebou ťa potenciálne ohrozuje. II. Každého pod sebou potenciálne ohrozuješ.
Incident: Pri meračských prácach v Priepasti Troch (SP) dal jaskyniar znamenie "lano voľné" tesne predtým, ako vyliezol z ústia (pod ním bolo medzikotvenie), pričom nechtiac zhodil do šachty riadny balvan, ktorý sa z rachotom rútil, obíjajúc sa o steny, na jaskyniara, ktorý už visel v crolle na lane.
Možné dôsledky: K fatálnemu úrazu našťastie nedošlo, hoci jaskyniar by sa nestihol uhnúť, pretože balvan náhle zmenil smer dráhy. Incident spôsobil šok jaskyniarovi na lane, avšak neovplyvnil jeho schopnosť bezpečne sa z diery dostať.
Poučenie: Signál "Lano voľné" vyžaduje maximálnu zodpovednosť - znamená, že môžeš liezť, nič ťa (ani náhodou) neohrozuje. Počas prvozostupu treba zároveň pedantne odstrániť všetko, čo potenciálne ohrozuje.
Kurióznym prípadom je aj napadnutie jaskyniara zúrivým vlčiakom pri návrate z planiny, keďže však priamo s prácou jaskyniara nesúvisí, nebudem ho detailizovať.

Opatrenia

Okrem ponaučenia z toho čo sa stalo nám, resp. iným, chceme zvýšiť bezpečnosť pri speleologickej činnosti v našom klube tým, že všetci aktívni jaskyniari bez osvedčení by mali navštíviť Lezecké dni, pričom dvaja členovia majú záujem zvýšiť si "kvalifikáciu" na 2. stupeň. Prísnejšie musíme pristúpiť k používaniu vhodných lezeckých, či pracovných pomôcok a nekompromisne vyžadovať disciplínu v tíme s vedomím, že záchrana alebo pomoc postihnutému ohrozuje i záchrancov. Nepripustiť neisté rozhodovanie, či konanie. Už sa stalo, že starší jaskyniar u nás po zlezení novej diery odhadol potenciálny zostup menej skúseného, ale inak schopného jaskyniara znalého JT, na možný problém. Skončilo sa to urazením (chlap sa tešil, platil si výdavky, "vyhodil" 2 dni), ale bez ujmy na zdraví. Veď diera neujde! V troch prípadoch stačil len subjektívny, nepríjemný pocit a chlapi sami odmietli zostúpiť do vlastnej diery, kde už toľkokrát boli. Nebolo treba exaktné vysvetlenie. Nekoncentrovaný človek prosto môže schybiť. Naďalej chceme využívať výborný lezecký trenažér priamo v Košiciach, kde sa dajú skúšať všetky "finesy" JT, čo je výhodné pre menejskúsených, či čerstvých lezcov.
Jedným z možných opatrení je taktiež prečítať si minimálne v závere odporúčanú literatúru. Je to to prvé, čo by mal každý z nás spraviť - poučiť sa z chýb iných.

Záver

Chýb, ktorých sme sa nevyvarovali, nebolo málo. Mali by sme sa asi viacej ZDRAVO báť, uvedomiť si to, čo uvádzam ako "(možné) dôsledky". Možnože správnejším slovom je rešpekt. Rešpekt pred prírodou a pred fenoménom bolesti. Nás i našich blízkych.

Výber z odporúčanej literatúry

ANONYMUS (1978): Poplachové smernice Jaskyniarskej záchrannej služby. Spravodaj SSS, 3, MSK L. M., Liptovský Mikuláš, pp. 6-9
ANONYMUS (1981): Ako postupovať pri úraze alebo nehode v jaskyni? Spravodaj SSS, 4, MSK L. M, Liptovský Mikuláš, p. 44
ARTHAUD, B. /TAZIEFF, H./ (1962): Zostup do priepasti Pierre Saint-Martin. Mladé letá, Bratislava, pp. 7-114
BÁRTA, J. (1970): Neštastie a smrť v jaskyniach. Krásy Slovenska, 47, 5, ÚVSTO-Šport, Bratislava, p. 230
BOSÁK, P. (1988): Jeskynářství v teorii a praxi. SZN, Praha
ČONKA, R. (1999): Nelákavá skúsenosť. Spravodaj SSS, 1, SSS, Liptovský Mikuláš; p. 43
ERDŐS, M. (1970): Tragédia v Moravskom krase varuje! Spravodaj SSS, 3-4, MSK L. M., Liptovský Mikuláš, pp. 22-25
ERDŐS, M. (1970): Úraz v Smolenickom krase. Spravodaj SSS, 3-4, MSK L. M., Liptovský Mikuláš, pp. 25-27
FRANK, T. (1998): Speleoalpinizmus. ZO 1-07 KS ČSS, Praha
HIPMAN, P. (1998): Ľudia, dávajte si pozor. Spravodaj SSS, 1, SSS, Liptovský Mikuláš, pp. 58-61
HRADECKÝ, P. - HOROMAS, J. - STÁRKA, V. - VALEŠ, Z. (1974): Propasti planiny Dolný vrch ve Slovenském krasu. Československý kras, 26, Academia, Praha; p. 73
HUJDIČ, M. et LÁZÁR, T. (1984): Záchrana jaskyniara visiaceho na lane. Spravodaj SSS 2-3, MSKOP L. M.-Osveta, Liptovský Mikuláš-Martin, pp. 43-45
CHOVAN, A. /ed./ (1988): Zásady bezpečnosti pri speleologickej činnosti. SSS-Osveta, Liptovský Mikuláš-Martin, nestránkovaný dokument
KÝŠKA, K. (1997): O zlaňovaní (zlanovaní) na zaľadnených a zablatených lanách. Spravodaj SSS, 3, SSS, Liptovský Mikuláš, p. 42
MAGDOLEN, P. (1998): Silnického jaskyňa - ukončený prieskum? Spravodaj SSS, 4, SSS, Liptovský Mikuláš, p. 39
MATÝSEK, R. (1990): Speleoalpinizmus, I. diel, ČSS, Praha
MITTER, P. (1982): Záchranné práce v jaskyniach. In: JAKÁL et al.:Praktická speleológia, Osveta, Martin, pp. 315-325
MITTER, P. (1985): Prehľad nehôd pri jaskyniarskej činnosti v roku 1985. Spravodaj SSS, 3-4, MSKOP L. M.-Osveta, Liptovský Mikuláš-Martin, p. 63
MITTER, P. (1985): Tragédia v Demänovských jaskyniach. Spravodaj SSS, 1-2, MSKOP L.M.-Osveta, Liptovský Mikuláš-Martin, p. 29
MITTER, P. (1986): Nehodovosť v slovenských jaskyniach. Spravodaj SSS, 3-4, MSKOP L.M.-Osveta, Liptovský Mikuláš-Martin, p. 64
PAVLARČÍK, S. (1996): Záchrana jaskyniarov v jaskyni Javorinka vo Vysokých Tatrách v r. 1991. Spravodaj SSS, 3, SSS, Liptovský Mikuláš, pp. 36-38
SCHUBERT, P. (1997): Bezpečnost a riziko na skále, sněhu a ledu. F+B a Kletr Plzeň, Plzeň
STANKOVIČ, J. (1997): Správa o nešťastí v Poľsku. Spravodaj SSS, 4, SSS, Liptovský Mikuláš, pp. 52-54
STIBRÁNYI, G. (1976): Vplyv lezeckých pomôcok na pevnosť lana v rôznych jaskynných podmienkach. Spravodaj SSS, 4, MSK L. M., Liptovský Mikuláš, p. 18
STIBRÁNYI, G. (1980): Spôsob vyťahovania zraneného z priepasti pomocou istiacej kladky pri záchranných akciách. Spravodaj SSS, 2, MSK L. M., Liptovský Mikuláš, pp. 15-21
STIBRÁNYI, G. (1981): Signálny systém pre dorozumievanie v jaskyniach. Spravodaj SSS, 1, MSK L. M., Liptovský Mikuláš, pp. 31-32
STIBRÁNYI, G. (1983): K úrazu v Stratenskej jaskyni. Spravodaj SSS, 3, MSKOP L.M.-Osveta, Liptovský Mikuláš-Martin, p. 37
STIBRÁNYI, G. (1985): Základy jednolanovej techniky. SSS-technická komisia, (Spravodaj SSS, 2-3/1984 /?/, príloha) MSKOP L.M.-Osveta, Liptovský Mikuláš-Martin, pp. 1-40
STIBRÁNYI, G. (1991): Doucier 1990, Spravodaj SSS, 2-3/1984 /?/, príloha) MSKOP L.M.-Osveta, Liptovský Mikuláš-Martin, pp. 1-40
STIBRÁNYI, G. (1998): Zoznam doporučených pomôcok pre jednolanovú techniku a speleoalpinizmus. Spravodaj SSS, 2, Liptovský Mikuláš, pp. 50-51
ŠMÍDA, B. (1999): Velebit. Reportáž z objavovania hlbokých priepastí Chorvátska v rokoch 1990-1998. SSS, Liptovský Mikuláš, pp. 118
ŠMÍDA, B. (1999): Samozáchranka v Čachtickej jaskyni. Spravodaj SSS, 4, SSS, Liptovský Mikuláš, pp. 57-59
TENCER, J. (1998): Jaskyniarska záchranná služba (JZS). Spravodaj SSS, 3, SSS, Liptovský Mikuláš, pp. 64-67
TULIS, J. (1982): Úraz v Stratenskej jaskyni. Spravodaj SSS, 3, MSKOP L.M., Liptovský Mikuláš, pp. 26-27

Celý článok | Autor: Gabriel Lešinský | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Rumunsko 2001
Pohľad na mohutný portál jaskyne Cetatile Ponorului, foto: T. Máté
zobrazení: 986
.: Počítadlo :.

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.