Logo
Slovenská speleologická spoločnosť
| Úvodná stránka | Z histórie | O drieni | Speleolinky | Download | Zaujímavosti | Členovia |
.: Z činnosti klubu :.
Fotogalérie
Významné objavy
Výskum a prieskum
Fauna a flóra
Bezpečnosť
Ochrana jaskýň
Zahraničné cesty
Výročné správy
Bibliografia
.: Vyhľadaj na webe :.


vodlitniKoupání v Jižních ČecháchUbytování rodin s dětmiChata v České KanaděKunžak v České KanaděGambitPronájem rekreačních objektůVlčí doupěRybářstvíStrmilovský šachový klubChata na SamotěRekreace v soukromíChata u Komorníka
Ümraniye Escort
We have added female escort girls photos and phones to our site that will caress your soul in and around Ümraniye. Encounter with hot ümraniye escort You can examine these sweet, sexy and elite Ümraniye Escort Girls postings in detail. Real dating umraniye site.
Taksim Escort
Taksim escort site, taksim escort lady and escort taksim escort girl profiles. You can reach nightly and hourly escort lady taksim ads 24/7. You will be able to easily reach the phone and all contact information of the beautiful escort girls who want to make you happy with their Taksim escort fantasies.
Bebek Escort
Baby escort site, bebek escort girl and escort baby girl profiles. You can reach nightly and hourly escort female baby ads 24/7. Baby escort ladies provide quality service. Escort female baby girls phone number and whatsapp contact information are on our site free of charge.
Beşiktaş Escort
In the Beşiktaş dating site category, contact women who are members with their completely real photos and also make cheap calls. The most beautiful beşiktaş escort women you can find on Istanbul dating platforms are here, don't look elsewhere. The hottest chicks are here.
Mecidiyeköy Escort
Mecidiyeköy dating site, mecidiyeköy escort girls and escort mecidiyeköy girl profiles. Nightly and hourly escort lady mecidiyeköy postings 24/7. Mecidiyeköy Escort 24/7 Staff Coming Home to the Hotel, Side-Bancı Escorts Making love with Taksim Girls has never been this easy. Click for phone numbers.


Nové objavy na Plešiveckej planine
Zoltán Jerg - Attila Jerg - Tibor Máté

Vydané dňa 21. 02. 2006 (Počet prečítaní: 2783)

Týmto príspevkom chceme nadviazať na naše predchádzajúce články, kde sme popisovali nové lokality Plešiveckej planiny. V rokoch 1998 - 2000 sme sa intenzívne venovali o. i. aj aktualizácii Základnej mapy 1 : 10 000, kde sme dokreslili chýbajúce cesty, závrty a samozrejme všetky lokality. Zakreslili sme sem aj novú hranicu gombaseckého kameňolomu, keďže sa za posledných cca 10 rokov hranica dobývacieho priestoru posunula smerom do vnútrozemia planiny o 150 až 200 m a v súčasnosti sa tu ťažia dokonca už aj závrty !!! Takáto obnovená mapa bude súčasťou aj pripravovaného Atlasu jaskýň Plešiveckej planiny. Na niektorých povrchových akciách sme boli poriadne prekvapení, keď v známych a v minulostiach už viackrát preskúmaných oblastiach sme natrafili na ďalšie nové lokality...
Do tohto príspevku sme zaradili sedem lokalít, objavených v rokoch 1999 - 2000 a jednu staršiu lokalitu, kde sme prenikli do nového priestoru.
Popisy lokalít

Priepasť na hrane (PP-81)
Táto, pôvodne 7 m hlboká priepasť sa nachádza na západnom okraji planiny, asi 350 m na JJZ od vyústenia kunovo-teplického úvozu. Hranaté ústie 2 x 2,5 m je situované v SZ svahu väčšieho, plytkého závrtu, asi 40 m od hrany planiny, resp. 200 m na SSV od kóty 551 m. Nadmorská výška: 552 m n. m.
Priepasť objavili v roku 1984 dr. Liška a Dr. Mitter. Ešte v tom istom roku ju preskúmal a zdokumentoval P. Mitter (1985, 1988).
My sme ju prvýkrát lokalizovali a preskúmali dňa 2. 1. 1998. Pod stenu klesajúce, zasutené dno v hĺbke -7 m sa nám javilo celkom perspektívne. Na akcii dňa 15. 9. 1999 pod vedením S. Mátého sme toto miesto prekopali a cez plazivku postúpili 6 m do malej sienky s komínom a hlinitým dnom. Z množstva kostí a lebiek (tiež parohov) vyskytujúcich sa na tomto mieste vyplýva, že v priepasti skončilo svoj život niekoľko divých zvierat (azda zasutením závalu v prístupovej plazivke).

Priepasť Komín (PP-192)
Lokalitu zaregistroval A. Jerg dňa 28. 12. 1997 v závrte, len niekoľko metrov povyše Dymovej jaskyne (PP-87). V zime 1999 si tu S. Máté všimol výduch, ktorý bol rozhodujúci pri zahájení prác na tejto lokalite. Mysleli sme si, že medzi jaskyňou a nádejnou depresiou by mohol byť nejaký priestor. Toto sa potvrdilo dňa 11. 4. 1999 vykopaním metrovej sondy v škrapovitom ústí budúcej priepasti.
Ústie osmičkového tvaru 1 x 0,45 m sa nachádza v oválne vymytom škrape (jedno z najkrajších ústí na planine) asi 6 m nad Dymovou jaskyňou. Jaskyňa sa nachádza v severnom svahu skalnatej dolinky, tvorenej troma závrtmi, približne 300 m na JZ od Zákrutovej priepasti (PP-49). Nadmorská výška: 563 m n. m.
Úzka 5 m hlboká vstupná puklina (SV - JZ) sa smerom na JV rozširuje do menšej siene s rozmermi 1,5 x 3 x 3 m. Mierne klesajúce dno pokrýva hlina a napadané kamene. Výzdobu tvoria hrubé náteky bieleho plastického sintra a zopár stalaktitov. Komín v strope sienky vedie až k povrchu. Celková hĺbka je -7 m. Je neprielezne prepojená s Dymovou jaskyňou.

Okienková jaskyňa (PP-198)
Jaskyňa sa nachádza 100 m západne od frekventovanej lesnej cesty, vedúcej od vidovského úvozu na lúku Veľká Vasbánya, resp. na lúku Hatoskút (Šesť studní). Nenápadný vchod 0,5 x 1 m je situovaný na južnom úpätí 2 m hlbokého prepadliska 9 x 7 m, ktoré sa nachádza v SZ svahu závrtovej dolinky, 230 m na SSZ od kóty 532 m. Nadmorská výška: 528 m n. m.
Jaskyňu tvorí nízka, mierne stúpajúca plazivkovitá chodba, ktorá sa po 4,5 m zúži na 0,45 m a po 7 m končí v závale prepadliska. Výrazný prepad v južnej časti prepadliska presne kopíruje priebeh jaskyne pod ním. Od prepadliska je oddelená 1 m mocnou vrstvou závalu. Ide o prípad kedy sa strop krasovej dutiny vyúsťujúcej na povrch chodbou pozdĺž generálnej pukliny prepadol a vznikol tak akýsi priechod medzi závalom. V jaskyni sa vyskytujú pavúky - hlavne križiaky z rodu Meta. (Gulička 1975).

Zabudnutá jaskyňa (PP-199)
Aj napriek tomu, že sa jedná o malú bezvýznamnú lokalitu, jej história je veľmi zaujímavá. Pri vchode je ešte stále dobre viditeľné staré červené číslo 32 (číslovanie V. Lysenka z Krasovej sekcie SNM Praha), z čoho vyplýva, že bola objavená v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Poloha tejto jaskynky je zaznačená aj na povrchovej mape J. Procházku z roku 1976, avšak bez čísla a názvu. Neskôr sa na túto lokalitu akosi pozabudlo, pretože nefiguruje ani v jednom zo súpisov M. Erdősa, ani J. Grega. Pritom leží v tesnej blízkosti frekventovanej žltej turistickej značky.
Lokalitu sme znovu-objavili a zdokumentovali v roku 1999. Nachádza sa 660 m južne od Lastovičej diery (PP-05), resp. 215 m na ZJZ od kóty 663 m. Vchod 1,5 x 0,5 m je situovaný pod 2 m vysokou skalnou stenou, tesne pod SSZ hranou mohutného lúčnatého závrtu, asi 30 m východne od žltej turistickej značky. Nadmorská výška: 656 m n. m.
Vchod vedie do nízkej, mierne klesajúcej plazivkovitej chodby, ktorá po 3,5 m končí. Dno tvorí lístie a humus. Je bez výzdoby.

Priepasť bratrancov (PP-200)
Počas povrchového prieskumu (v rámci dokumentačnej akcie) východnej časti planiny bola dňa 28. 10. 1999 T. Mátém lokalizovaná úzka puklina s nevyjasneným pokračovaním do hĺbky, situovaná v severnej strane menšieho závrtu. O tri dni nato, dňa 31. 10. 1999 sme pred neprielezným vchodom pukliny vykopali cca 1,5 m hlbokú sondu. Odkryli sme tak pokračovanie pukliny, ktorá v týchto miestach je široká len asi 0,35 m. Vchod novej priepasti sme pomocou sekáča a kladiva rozšírili v rohu tejto pukliny.
Priepasť sa nachádza tesne nad dnom plochého, v dolnej časti lúčnatého závrtu asi 250 m na SV od Priepasti pod čerešňou (PP-51), resp. 150 m na SZ od kóty 674 m vo východnej časti planiny ("nad Brzotínom"). Nadmorská výška: 664 m n. m.
Extrémne úzka vstupná puklina vyúsťuje z boku do 12 m hlbokého stupňa. V hornej časti značne úzke (0,4 m) a kompaktné steny dutiny sa smerom nadol rozširujú (3 m) do podzemnej siene predĺženej v smere hlavnej pukliny V - Z, kde smerom dohora stúpa hlinou vyplnená chodba, ku koncu s rozrušenými stenami a krátkym výbežkom k JV. Dno tu tvoria väčšie balvany zrútené zo stropu na krížení smerov tektonických porúch. Na opačnú stranu dno siene strmo klesá a cez 4 m stupeň padá na šikmé dno koncovej puklinovej chodby v hĺbke -21,2 m. Dno tvorí zával. Výzdoba sa v priepasti vyskytuje len ojedinele, podobe nátekov a menších stalaktitov. Keďže smer generálnej poruchy je kolmý na sklon svahu závrtu, možno predpokladať, že pri vzniku zohralo významnú úlohu gravitačné "odsadnutie" závrtu.

Priepasť Humus (PP-201)
Otvorený vchod tejto lokality bol nájdený T. Mátém dňa 23. 10. 1999. Pri prieskume bol neskôr Z. Jergom prekopaný prechod hlbšie, za nepríjemnú vstupnú plazivku.
Nachádza sa v SV stene veľkého závrtu (na dne s kótou 517 m) južnej časti planiny, cca 200 m na SV od Zbojníckej priepasťovitej jaskyne (PP-20). Depresia s lokalitou je umiestnená asi v strede závrtu na okraji mohutných škrapov. Nadmorská výška: 536 m n. m.
Priepasťovitá jaskyňa predstavuje šikmo uklonenú poruchu (sklon 40°) v úvode so vstupnou plazivkou, ktorá je vysoká len 0,35 m. Dno je vyplnené výkalmi neznámeho zvieraťa (názov jaskyne vznikol práve pri plazení sa týmito časťami). Plazivka vyúsťuje v strope asi 3 m vysokej sienky s rozmermi 2,5 x 4 m. Na stenách sa nachádzajú sintrové kôry hnedej farby a tiež zvláštny kvapľový útvar (nátek) bielej farby podobný dutým útvarom v priepasti Zombor (PP-04). Dno dva metre hlbokého stupňa v rohu sienky pokračuje do neprieleznej, perspektívnej plazivky záveru jaskyne.
Nakopené kamene pred vchodom jaskyne svedčia o tom, že sa tu v minulosti už pokúšal niekto sondovať.

Priepasť Žumpa (PP-205)
Dňa 27. 2. 2000 bola A. Jergom objavená v južnej časti planiny iniciálna depresia s priemerom 4 m a hĺbkou -1,5 m. Výduchy v snehu na dne depresie len podporili ďalší prieskum tejto zaujímavej lokality, ktorej polohu sme doteraz akosi prehliadli, keďže sa nachádza v tesnej blízkosti lesnej cesty pri vidovskom závoze. Objaviteľ v priebehu dvoch akcií (dňa 5. 3. a 7. 3. 2000) depresiu prekopal a tým pripravil na prieskum dňa 9. 3. 2000. Dôsledkom silného topenia sa snehu v priebehu prieskumnej akcie, blato v priepasti doslova tieklo, takže sme názov "Žumpa" jednoznačne odsúhlasili.
Úzke puklinovité ústie sa otvára na dne lievikovitej depresie, 130 m na Z od vyústenia vidovského úvozu na planinu. Nachádza sa pri dolnom konci asi 100 m dlhej závrtovej doliny, resp. asi 10 m od západnej hrany závrtu. Tesne vedľa vchodu je plošina (milier) na pálenie uhlia, z ktorej nánosy sa vyskytujú tak v depresii, ako aj na dne priepasti. Či s týmto milierom súvisí aj zachovalá keramická nádoba nájdená v hĺbke 0,3 m pod zemou v sonde priepasti, nevieme. Nadmorská výška ústia je 492 m n. m., čím je táto priepasť druhou najnižšie položenou lokalitou na povrchu planiny.
Priepasť pozostáva z jednej puklinovitej šachty, ktorej úvodné časti sú extrémne úzke. Smerom dole sa priepasť mierne rozširuje a cez dve malé hlinené plošinky padá až na dno v hĺbke -19,4 m. Silné nánosy hliny na stenách ako aj na dne sa priplavili z dolinky, v ktorej je priepasť centricky umiestnená. Má korózny charakter.

Storočné prepadlisko (PP-208)
Lokalita bola objavená a hneď aj zdokumentovaná T. Mátém a Z. Jergom 24. 4. 2000 počas povrchového prieskumu. Nachádza sa v strednej časti planiny, juhozápadne od Babičovej poľovníckej chaty (nad cisternou), resp. 200 m na JV od Ľudskej priepasti (PP-143). Nachádza sa na SZ hrane (už vo svahu plytkej vyvýšeniny medzi závrtmi) menšieho závrtu, vo veľmi hustom, nepriehľadnom krovinatom poraste. Na J okraji prepadliska rastie divá hruška. Nadmorská výška: 697 m n. m.
Prepadlisko má zhruba obdĺžnikovitý pôdorys s rozmermi 5 x 3 m a jeho ohraničenie tvoria 2 - 3 m vysoké skalné stienky (silne rozrušené) a z južnej strany plytký suťový svah. Dno tvorí balvanovitý zával. Ide o perspektívnu lokalitu, ktorá však vyžaduje náročné sondovanie. Okolie prepadliska je zarastené hustým krovím (hlavne drienka, lieska, borievky a pod.), preto sa ťažko lokalizuje.

Literatúra

GREGO, J., 1989-1994: Identifikačné karty lokalít PP-81, PP-87. Manuskript, archív autora, Rožňava.
GULIČKA, J., 1975: Fauna slovenských jaskýň. Slovenský kras, 13, Martin, pp. 37-85.
JERG, Z., JERG, A., MÁTÉ, T., 1991-2000: Technické denníky a osobné denníky z akcií 1991-2000, Manuskript, archívy autorov, Rožňava - Košice.
JERG, Z., 1999: Identifikačné karty lokalít PP-81, PP-192, PP-198, PP-199, PP-200, PP-201. Manuskript, archív autora, Rožňava.
LEŠINSKÝ, G., 1999a: Poznámky k jaskyniarčeniu v Slovenskom krase v zimnom období s dôrazom na pozorovanie "výduchov". Spravodaj SSS, 30, 4, Liptovský Mikuláš, pp. 30-34.
MITTER, P., 1985: Speleologický výskum krasových javov Plešivskej planiny vo vzťahu k ich genéze. Záverečná správa, MSKaOP, Liptovský Mikuláš, pp. 80.
MITTER, P., 1988: Speleologický výskum krasových javov Plešivskej planiny. Výskumné práce z ochrany prírody, 6 A, Bratislava, pp. 75-95.
PROCHÁZKA, J., 1976b: Plešivecká planina. Povrchová mapa 1 : 25 000, rukopis, archív SMOPaJ, Liptovský Mikuláš.

Celý článok | Autor: Tibor Máté | Vytlačiť článok
.: Spomienka :.
Maroš
.: Naj jaskyne SR :.
Najhlbších 50
Najdlhších 50
.: Naj jaskyne sveta :.
NSS World
Deep Cave List

NSS World
Long Cave List
.: Software :.
Therion
Survex
.: Náhodný obrázok :.
Dovidenia Horehronie
Dovidenia Horehronie, foto: M. Horčík
zobrazení: 2226
.: Počítadlo :.
Gold

Tento web site bol vytvorený prostredníctvom phpRS - redakčného systému napísaného v PHP jazyku.