Cestou zo Svitu po Speleomítingu 2004 sme sa v sobotu večer zastavili v Červenej skale s cieľom popracovať na druhý deň na niektorej z lokalít. Utáborili sme sa na lúčke pri ceste do Muráňa, neďaleko mosta ponad Župkov potok. Jozef odbehol pre vodu a vrátil sa so zvesťou, že našiel skalnú stienku s náznakom prudko klesajúcej chodbičky.
Feri nezaváhal, nahodil kombinézu a s Jozefom, držiac ho každý za jednu nohu, spustili sme ho obzrieť nájdené miesto. Konštatoval plazivkovité pokračovanie s pevnou klenbou a sutinovým dnom. Zmenili sme plán a ešte v ten deň začali pracovať na novej lokalite. Rozšírili sme vstup a v priebehu nedele prehĺbili plazivku v dĺžke 5 m na výšku jedného metra. Už na ďalšej akcii sa podarilo po odstránení niekoľkých skál preniknúť do voľných priestorov. Tie tvorila ústredná sienka s tromi plazivkami vybiehajúcimi do rôznych svetových strán – západná, východná a južná.
Sprvu sme kopali v južnej plazivke, sutinu a hlinu si podávali vo vedrách na spôsob živej reťaze až pred vchod. Bolo to náročné nielen pre stiesnené priestory, ale aj počet zúčastnených ľudí. Chodba však viedla do zúženia a aj neistý prievan nebol opätovne potvrdený. Ten sme však zistili v susednej, východnej plazivke, do ktorej sme presmerovali naše snaženie. Plazivka sprvu mierne klesla, no potom sa profil vyrovnal, a tak sme sediment, tvorený jemným naplaveným pieskom a hlinou, vyťahovali v zrezaných bandaskách a zasypávali ním predtým vykopanú chodbu. Slabý, ale pulzujúci prievan nás poháňal vpred. Situáciu skomplikovalo skalné dno, takže sme boli nútení postupovať poležiačky a bandasky ťahať popri tele. Na pohode nepridala ani vysoká vlhkosť a chlad. Po piatich metroch sa chodba stočila do pravého uhla, takže bola nutná prítomnosť ďalšieho človek na ohybe. Prekopali sme sa ešte o tri metre ďalej, stále vidno popod strop dopredu, no v súčasnosti, keď sme ťažisko prác presunuli na iné lokality, ostalo Pieskovisko opustené.
Vchod vykopaný pod skalnou stienkou. Foto: M. Horčík
S prácami na „Pieskovisku“ sa spája aj jedna príhoda: raz pri stretnutí sa s lesákmi, nás títo podozrievali, že na tejto lokalite vykonávame trhacie práce a báli sa, že prerazením prípadnej ílovitej upchávky sa stratí voda z dvoch blízkych vyvieračiek zachytených pre vodovod v Červenej skale. Legendárnou sa stala polovážne myslená vyhrážka jedného z nich: ... a zavezieme vám to dvoma tatrovkami „šutoľiny“ a bude pokoj ! Ubezpečili sme ich, že tam nič podobného nerobíme a „šutoľinu“ nech radšej využijú na opravu cesty alebo pri stavbe domu. Jaskynky by bola škoda.
Pohľad do prekopávanej chodbičky, na dne stopy po tečúcej vode. Foto: M. Horčík
Vchod jaskyne leží pod malou skalnou stienkou v najsevernejšom výbežku Župkovho vrchu (kóta 1014,3 m n. m.) vo výške 815 m n. m. Okolie narušili úpravy lesnej cesty vedúcej k spomínaným vyvieračkám, ktorú rozšírili a kvôli spevneniu vysypali štrkom. Predpokladáme, že sa tu mohlo nachádzať aj pôvodné koryto ponárajúceho sa potoka. Zachoval sa len krátky úsek tesne pod svahom. Z toho usudzujeme, že jaskyňa s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje relatívne nie veľmi starý ponor Župkovho potoka, ktorý tečie neďaleko vchodu, resp. západnej plazivky a podľa všetkého bol jeho smer (stočenie pod most) upravený v súvislosti s výstavbou štátnej cesty do Muráňa. Vzhľadom na svetlosť priestorov sa zrejme jednalo o občasný ponor, resp. ponor fungujúci relatívne krátku dobu. Ďalšie smerovanie jaskyne je otázne, no predpokladáme, že podchádza vyústenie suchej doliny a smeruje pod susedný masív Stračaníka. Na jar sa voda z topiaceho snehu vlieva do jaskyne a koncovú plazivku zatápa. Západná plazivka, ktorá leží na úrovni potoka, privádzala vodu do jaskyne zrejme ešte nedávno.
Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových (ladin) svetlých vápencoch wetternsteinského typu. Vzhľadom na charakter jaskyne sa v nej nevyskytuje žiadna sintrová výzdoba. Dno vstupnej chodbičky poznačenej mrazovým zvetrávaním tvorí skalná sutina. Zvyšné priestory okrem ojedinelých skál kompletne vypĺňajú jemné hlinito-piesčité sedimenty, podľa ktorých bola jaskyňa pomenovaná. Súčasná dĺžka jaskyne je 38 m, z čoho je minimálne polovica kompletne vykopaná. Sprvu kopaná, na juh smerujúca 5 m dlhá chodbička, bola naopak pri sondážnych prácach vo východnej chodbe zasypaná. Najnižšie miesto – koniec prekopávanej plazivky – leží voči vchodu o 5 m nižšie.
Ďalšie práce na lokalite nepokladáme za nereálne, no vyžadujú si hodnú dávku sebazaprenia a entuziazmu. Na výkopových prácach sa podieľali M. Gaško, F. Horčík, M. Horčík, T. Máté, M. Miškov, M. Kolesár, V. Papáč a J. Psotka.
Literatúra:
HORČÍK, M., 2004-2005: Technické denníky z akcií, Mnscript, Košice.
KLINEC, A., 1976: Geologická mapa Slovenského Rudohoria a Nízkych Tatier. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
Článok bol pubklikovaný v Spravodaji SSS 3/2006
