Členovia OS SSS Rožňava v osemdesiatych rokoch 20. storočia našli v katastri obce Krásnohorská Dlhá Lúka zaujímavú priepasťovitú kavernu, ktorej hĺbka sa v tom čase odhadovala na niekoľko desiatok metrov (dôveryhodné pozorovania).
Jaskyňa mala pôvodne extrémne úzky, neprielezný vstupný otvor s priemerom do 0,2 m, ktorý sa rožňavskí jaskyniari pokúsili svojho času rozšíriť. Vhodený kameň v roku 2003 padal iba do hĺbky približne 10 m. Extrémny profil si lokalita zachováva do hĺbky asi 2,5 m. Ide o juvenilný korózny komín situovaný v severnej stráni krasovej jamy, ktorý predisponovala takmer vertikálna puklina s vergenciou približne V-Z. V roku 2005 na popud autora článku a za asistencie ďalších jaskyniarov prekonal extrémny vchod Martin Miškov z SK SSS Drienka, ktorý voľne zostúpil do hĺbky asi 5 m na šikmé hlinito-sutinové pseudo-dno.
Čikiho diera je z morfogenetického hľadiska zrejme analogická
Hlinnej priepasti na planine Dolný vrch (60 m/-37 m), do ktorej sme sa dostali vďaka viacročným a na techniku náročným rozširovacím prácam v ústí. V rámci Slovenského krasu patrí k zvláštnej skupine niekoľkých jaskýň s pôvodne až neskutočne extrémnymi vstupnými partiami v pevnej hornine (napr.
Pavúčia priepasť, Holubia priepasť, Kostkova priepasť, Poroňa, Bábková priepasť, Priepasť medzi dubmi I, Pomedzná priepasť, Hlohoň, Priepasť Troch, Javorová priepasť (HV), Javorová priepasť II (SP), Holmanova priepasť, Meteor, Priepasť pri bahnisku, Čerje a pod.), z ktorých časť jaskyniari (niekedy až svojskou technikou) napokon pokorili. Priam legendárny je zostup do Bábkovej priepasti na Dolnom vrchu v roku 1983, ktorú bez akéhokoľvek invazívneho zásahu v ústí zdolali do dnešného dňa iba traja pražskí jaskyniari. Keď si pri pohľade na jej
uzučké a
nizučké ústie uvedomíme punktičkársku procedúru vtedajších prípravných prác a osobitosť pôvabnej, tzv.
bábkovej techniky,až sa človeku rozum zastavuje. Pri zdolávaní podobných jaskyniarskych
lahôdok zohráva podstatnú úlohu somatická i psychická dispozícia, technika pohybu a disciplína.
Obr. 1: Čikiho diera bol pôvodne viac než dvadsať rokov známy uzučký korózny kanál, ktorý mal priemer 0,15 ž 0,2 m. Tradovalo sa, že má hĺbku 30 až 60 m. Neskôr sa diera sčasti zavalila, ale tých -10 m určite mala. Kvôli
Malému Maťovi sme ústie na viac krát rozšírili vŕtačkou. Brutálnu úžinu asi 1,5 m pod ústím sme už bez zásahov nechali na nášho najtenšieho prieskumníka, ktorý aj s topánkami nevážil ani toľko ako dve vrecká cementu...
Foto: Jozef Hetesi
Obr. 2: Milého Malého Maťa sme spolu s Viktorom zdrapili za nohy a spustili ho dolu hlavou k úžine – nech si ju chlapec poriadne pozrie; nech vie, ako do nej naliezť.
Foto: Jozef Hetesi
Obr. 3: Tu už asistoval aj Jozef. Všetci sme Malého Maťa chlácholili: "
To v pohode zlezieš, si makač" a podobne. "
No,...neviem", šveholil čosi Maťo s kyslým úsmevom. Nakoniec som mu povedal, že tu máme sekáč, vŕtačku a iné
nádobíčko a že ho odtiaľ prosto dostaneme aj keby neviem čo.
Foto: Jozef Hetesi/Viktor Kliment
Obr. 4: Po tom, čo si Malý Maťo prezrel úžinu zblízka visiac hlavou dolu (držali sme ho za nohy), a zmeral si jej parametre dreveným kolíkom, aby vedel či ju vôbec prelezie, akosi ochabol vo svojom odhodlaní. Viktor, Jozef a ja sme ho však presviedčali, že vyzlečený do spodkov, bez prilby ju istotne prekoná a my ho už odtiaľ vytiahneme. Stačí, ak sa bude držať blokantu na lane. Keď neborák Malý Maťo po úspešnom prekonaní úžiny a preskúmaní jaskyne zdvihol oči k nebu a vzhliadol nad sebou ten
uzučký otvorček, ktorý naň škodoradostne čakal, tichúčko zastonal, zaúpäl a vari aj zakvílil...
Foto: Jozef Hetesi
Obr. 5: ...úžina je to vskutku nevábna, ba
odporná...
Foto: Jozef Hetesi
Obr. 6: Čo vládal, natlačil sa najprv Malý Maťo do hrdla z opačnej strany, horko-ťažko si v ňom usporiadal
mätež rúk a nôh, zdrapil blokant a my traja hore sme napli lano...
Foto: Jozef Hetesi
Obr. 7: Veru, bol to jeho druhý pôrod v živote, so všetkým, čo k tomu patrí...
Pôrodný kaná mal rozmery sotva 0,25 x 0,3 m a ťahali sme ho odtiaľ po centimetroch. Pažerák Čikiho diery ho ani
zaboha nechcel odtiaľ pustiť. Maťo trpel, jačal, nariekal a predýchaval, zatiaľ čo my sme sa hore – nerád to priznávam – priam
sadisticky rehotali. Veru, všetko sa rodí v bolesti...
Foto: Jozef Hetesi
Obr. 8: Diera Maťa navyše vyzliekla
dohola...
Foto: Jozef Hetesi
Obr. 9: Hrdinsky to však všetko zniesol a my sme ho po kúsočkoch z útrob jedného z lôn Silickej planiny napokon vytiahli na svetlo božie. Spodky sa mu v hrdle diery kdesi zachytili a tak aj Maťo na svet prišiel – holý ako
cisárova tučná riť od Hložníka:-) Keď sa Maťo znovu
narodil, zoširoka sa usmial. Ako je veru dobre na svete!
Že či sa bál? Oj, veru, bál!
Ale preliezol! Čikiho diera prvý raz v histórii padla! Na planine – dnes s vyše 300 jaskyňami – je už o ďalšiu viac.
Foto: Jozef Hetesi
Prieskumník: Martin Miškov
Asistencia: Jozef Hetesi (t. č. SK SSS Drienka), Viktor Kliment (Speleo Rožňava) a Gabriel Lešinský
Použité podklady:
ERDŐS, M. (nedat.): [nepublikovaná zmienka o lokalite Csiki-lyuk]. Rukopis. Archív SMOPaJ - pracovisko Košice; nestránkovaný dokument A5
LEŠINSKÝ, G. (2007): Jaskyne s extrémnymi vchodmi v Slovenskom krase. Rukopis. Osobný archív, Košice; nestránkovaný dokument
